Návrat

Starý muž zaspieval
Že sa sem vráti
Keď svoju cestu
Cez nebo skráti

Živým muž odkázal
Tak to už chodí
Len pre tú cestu
Že musel odísť

Starý muž prezradil
Pravda je taká
Na trasách po Zemi
Priveľa plakal

Živých muž odprosil
Primnohých ranil
Možno mu nebesia
Otvoria brány

Už mu to neplače
Tak to už býva
Veľa sa flákal
Pričasto kríval
Primnoho sníval

Návrat je nádej
Zo starca sa vráti iba to dobré
Len v inom počasí a inej dobe

Len sa ma dotýkaj

Už prosím nedýchaj
Do tváre do očí do ticha
Už ma nenakazíš
Dychom keď nedýchaš

Už prosím nevzdychaj
Do seba do neba do nikam
Už mi neublížiš
Vzdychom keď nevzdycháš

Už prosím nevrav ani
Čo dokáže len raniť
Nech nemilujem búrku
Lepšie je ticho smútku

Radšej už nedýchaj
Len sa ma dotýkaj

Na rande s piesňou

Išiel som cestou
Na rande s piesňou
O láske pravde a lži
Či sa mi vojde do žíl

Stretol som po ceste
Falošné piesne
S falošnou ružou
Šminkami rúžom

Všetky má vábili
Trilkami v obilí
Posteľou z vaty
A tak som platil

A ostal v ružiach
S tampónmi v ušiach
Bosý v tom obilí
Cesty sa stratili

Pekne vás prosím
Nahý sám bosý
Kade sa ide
Aby som videl
Ako tam prídem

Na rande s piesňou
Ozajstnou piesňou

Jediné slovo nepovie

Celý deň leží pri dverách človeka
Psia duša
Celú noc smútok ticho vyšteká
Hnev bolí v ušiach

Malý psík ňufák pri nohách pána
Psie oči
V nich všetky noci dni rána
Do ktorých vkročil

Malý psík
Pri človeku sedí
Budú mu závidieť
Pokoj na nebi

Malý psík
Pár krokov k raju
Tak blízko nemá nik
To veľkí nemajú
Ani ľudia čo životy len hrajú

Malý psík to vie
Zmieriť sa s klietkou
Jediné slovo nepovie
A povie všetko

Malý psík pozná
Ako ho hladia
Jediný dotyk rozozná
Keď ho ruky zradia

Ležím na posteli

Ležím na posteli
Zas dolu bruchom
Počúvam povely
Jediným uchom

Velia mi hlasy
V spovednej klietke
Počítať hriechy
Tvrdé i mäkké

Zrátam ich dokopy
S dobrými činmi
Z neba mi volajú
Radšej sa dvihni

Dvíham sa z postele
Už som doležal
Poviem vám to celé
Som sväté knieža

A späť do postele
Spovedať sa zasa
Poviem to tiež celé
Som hriešne prasa

Spotený zmätený
Čo som to vlastne
Nuž o tom napíšem
Priblblú báseň

Čerti či anjeli
Človek sa nemení
Trepem o spojení
Som rozdvojený

Svätý či hriešnik
S klietkou na uchu
Smutný či smiešny
Ležím na bruchu

Smutne si na plece
Dám smiešne vrece
Povely nechcem
Som hriešny svätec



Sochy či vidiny

Držím v sne vidinu
O krásnej dievčine
Snívala o hviezdach
Spávala vo vate bielej a nevinnej

Držala v dlaniach
Prchavé chvíle
Na prstoch kvety
Prístavy pre vážky a motýle

Svietila svetlami
Komét a mušiek
Prečo som od nej
K sochám a kameňom pochabý ušiel

Dúhami farbila
Slnko na daždi
Len mala škrabance
Na tele na perách nepekné jazvy

Hlava nehlava
Človečie dielo
Čo duša nedáva
To dáva telo

Telo netelo
Človečia socha
Človek je pochabý
Pochabý trocha

Sochy či vidiny
Z tepla ísť do zimy
Z hrejivej náruče pochýb
K chladnému objatiu sochy

Loďky z kartónu

Stala sa milá vec
Spev zďaleka mi vošiel škárami do domu
Pristál mi pri hlave
Ležal som na deke v posteli z kartónu

Kartón som poskladal
Že posteľ skúsim odoslať za spevom
Báseň som doňho dal
A zložil z papiera lodičku s príbehom

A loďku z kartónu
Som pustil nech pláva po rieke po prúde
Vráti sa mi do domu
Keď už tu možno ani len nebudem

Nájde si oceán
Dopláva k osudom ktoré ma čakali
Na nich som čakal sám
Boli to oni čo mi zďaleka s riekami spievali

Loďky z kartónu
Prídu späť
Nechám ich plávať

Loďka z papiera
Človeku zaspieva
Zaspieva každému
Kto sa nakláňa k druhému
Spieva a dáva
Dáva

Blues bez slov

Leštia zem chodníky
Zadkami menšestrákov
Zabudli dávno čo sú to dotyky
Aj bez nich padajú smerom do oblakov

Klobúky stihli vymeniť
Za sladké opiáty
Zbierajú mince do plastových dlaní
Milujú každého kto im platí
Nevedia nemilovať ani toho kto neplatí

Blues s ktorým spí pán s pani nulou
Blues vyleštených menšestrákov
Zamknutých staničných vestibulov
Blues stratených
Blues bez slov

Blues kde sú vyradené ľudské nuly
Blues ktorého sa človek zľakol
Z ktorého sme si všetky ruky vyzuli
Blues stratených
Blues ako kov

V parkoch a na lavičkách má byť čisto
Žobrákov bez domova vystrelíme na Mesiac
Odídu z bilancie strát a ziskov
Aspoň na jeden život na jediný rok aspoň na mesiac

Perón

Keď už som vystúpil
Na toto nevľúdne miesto
Tak aspoň smútiace oči páperím utriem

Aby som odišiel
O niečo vľúdnejšou cestou
Keď slzy z plačúcich tvárí vypije perie

Potom sa poflákam
Pajzlami lokálok nebom
Smetiská boľavých duší budú môj kraj

Stanice duší opustím
Konečnou sa stane perón
Tu budem sedemkrát milovať raj

Na peróne sa nedá iné než smiať
Smejem sa ja smeje sa staničné nebo
Lebo lebo lebo:

Za sedem sĺz
Nekúpiš nič
Iba ich sedem dní piť

Za siedmy raj
Nekúpiš na zemi byt
Iba v ňom aspoň raz žiť

Nádoby vagónov
Budú môj domov
Domčeky domčekov
Náručie perónov

Synovia hľadajú

Najskôr hľadá
Samého seba
Hvezdári duše mu radia
Kde je jeho hviezda

A keď pri hľadaní
Nachádza skratku
Zistí že ju dávno má
Nachádza matku

Až keď myslí že má
Samého seba
Potom sa radí
Koho ešte hľadať treba

Synovia hľadajú
Nápisy na dverách
Čo treba otvárať
A ktorým veria

Synovia hľadajú
Šípky na cestách
Aby neblúdili:
Hľadajú otca

Otec na ceste stojí
Trochu sa bojí
Cesta otca je taká
Čaká a čaká

Piesková panna

Paličkou do piesku
Som si ťa kreslil
A hľadal pieskovú cestu
Kde vlastne kde si

Cesta sa schovala
Ty sa však neschováš
Aj keď si bývala
Bývala piesková

Ak by ťa z piesku
Dofúkol vietor
Zaspieva slepcovi
Ako sa plietol

Omyly omyly omyly dávne
Slepo som uvidel uvidel také:
Bola si v nesprávnej
Telesnej schránke

Odvtedy som iba piesok
S telami dýchal
A tak som za svoju
Slepotu pykal

Piesková panna
Nemá a dávna
Len aby vedela
Že bola správna

Piesok už dospieval
Ráno sa navečer nevráti
Len aby vedela:
Slepec sa v tom piesku nestratil
Nestratil

Spolužiaci

V osemnástich bolo všetko tak
Tak akosi naopak
Na výklade pri futrále
Sedel voľný vták
V rukách husle malé srdce a veliký slák

Vták nepoznal tóny noty
Len husľový kľúč
Asi preto uleteli
Srdce slák aj vták
Aj tie husle uleteli uleteli fuč

Pýtam sa dnes spolužiakov
Čo sa ich už netýka
Či sa im dnes ešte zíde
Kus takého básnika

Ak sa im už odnechcelo
Dýchať slová z bezvetria
Obalím do rýmov imelo
Nech na šťastí ušetria

Spolužiaci vedia svoje
Možno myslia na oboje
Na husle aj na imelo
Len básní sa odnechcelo

Spolužiaci nie sú vtáci
Nemyslia na vtákoviny
Ani radšej nedomyslia
Či je básnik vtáčik iný

A keď je už všetko iné a tak trochu fuč
Vták si silno stíska v krídlach aspoň ten svoj kľúč

Živé tvory

Prehľadal som všetky skrine sveta
Šuflíky i tajné trezory
Nenašiel som takú bolesť
Ktorá nebolí

Prečesal som všetky lány polí
Pivnice i sklady obilia
Nenašiel som také rany
Ktoré nebolia

Lenže sa stali aj veci také
Že som mokol po krk v mláke
A mokrý potom išiel cestou inou:

Obišiel som všetky parky ľudí
Záhrady i kvetné záhony
Nenašiel som také kvety
Ktoré by boli bez vôní

Pochodil som všetky byty zvierat
Konáre kry aj brlohy
Nenašiel som také oči živých tvorov
Ktoré by nehľadeli z oblohy

Živé tvory
Svet raz bolí
Inokedy poláska

Kým sú živé
Kým svet stojí
V kúte má stáť neláska

Zlé obrazy

Keby som zaspieval všetky tie tarantule
Zástupy plazov
Štípance ôs a moskytov

Keby som chcel vyspievať tú bolesť
Ľuďom a éteru by som
Obraz pekla poskytol

Keby som mal byť šaman hrôzy
Liečil by som strachom
A bolesť bolesťou

Keby som sa chcel vykašlať na všetko
V písmenách epitafu
By som dávno bol

Lenže:

Zlé obrazy
Vidia iba tí
Čo zabudli kráčať
Po trati

Zlé obrazy
Je lepšie nechať zakryté
Zlé obrazy
Nech ležia v depozite

A vybrať ich len vtedy
Tak ako mŕtve oči z pohára
Keď sa má dvíhať
Miznúci človek z bahna močiara

Ľahký návod

Nohy do tepla
Hlavu do svetla
Teplo do perín
Svetlo na steny

Na čierne steny
Dlhé biele tiene
Studené periny
Do teplej hliny

Do izieb iného
Človeka s pehou
A iných ľudí
A ešte budík

Budík čo zobudí
Keď ideš mimo
Sám bez tých ľudí
Potme a zimou

Úplne sa nepominie páni
Kto hreje dlaňami inému rany
Prstami vloží roztrasené srdce do statívu
A vyvolá v jeho komorách svetlo z negatívu

Azda by mohlo byť aspoň jedno jasné
Že kto nemá jasno tomu svetlo zhasne
Nedá sa dovidieť kam by jeden zašiel
Keby nemal taký ľahký návod ako nezošalieť
Kompletne nezošalieť

Dieťa a starec

Jar to nerobí
Nerobí to jeseň
Zima a leto tie to nevedia
Vie to len pieseň

Celému tomu sa hovorí
Napríklad slzy
A ešte lepšie
Že slza mrzí

Najlepšie sa dá zaspievať
Napríklad úsmev
Lepšie to asi nebude
Zaspievať skúsme

Skúsme je možno
Najskvelší akord
Všetko chce zaspievať
Len nevie ako

A celý akord
To ani nesmie
Celé to dokáže
Asi len pieseň

Vedia to piesne
Napríklad detské
Starec to často niekedy nechce
Až kým neletí smerom napríklad srdce

S dieťaťom letí
Pieseň a starec
Také sú piesne
Pesničky staré

Krígle mužov

Opakom ruky hladkajú krígle pod hviezdami
Keď svoje pivo lásky si už dopili
Básnia už iba o ženských nohách
Ktoré im tácky s krígľami do postelí nosili

Usmievam sa do štrbavých tvárí
Nech im to iný povie že sú štrbavé
Keď možno budú vždy rovnako pravé
Ako hladké tváre mužov napnuté jak kvety v herbári

Krígle mužov
Krígle krígľov krígle snov
Krígle ľudí
Kto cenu snov vie posúdiť

Krígle mužov
Krígle túžob krígle slov
Krígle tých istých ľudí
Keď ani cena vyslovených slov sa nedá vysúdiť

Možno mi zaspievajú aj pieseň o jablkách
Chrapľavým hlasom alkoholov ktoré vypili
A ktovie aká bude tá takzvaná hĺbka
Všetkého čo na svojich cestách stratili

Pomalé schody

Sú také chvíle
Dlhé a milé
Keď sa sny ťahajú
Dni večnosť trvajú

Ísť cestou pokoja
Ísť cestou nehy
Keď sa sny neboja
Sny to sú snehy

Snehy ktoré zakryli
Blato a blato
Oblohu umyli
Sny idú skratkou

Skratkou do neba
Aj tam ich treba
Nech stoja v pozore
Keď prídeme hore

V pozore na nebi
Sa láska na lásku zmení
Ak sme ju zabudli
Nechať na Zemi

Po strmých schodoch
Sa ide nikam
Na schody pomalé
Na tie si zvykám

Po strmých schodom
Do neba neprídeš
Po strmých schodoch
Sa ide inde

Keď sa dá zastaviť
Srdcia sa hrajú
Pomalé schody
Sú cestou k raju

Nič

Aspoň raz dotýkať sa absolútna
Mať presne toľko priestoru a času
Koľko sa rozhodneš
Že vlastniť chceš

Mať presne toľko priestoru a času
Ako ten voľný tiger
Ktorého si nesieš na pleci
A všetky jeho sny - absolútne všetky
Vtedy má človek - tiger absolútny pocit
Že na Zemi nesmú ostať iba jeho klietky

Mať presne toľko svojich voľných tigrov
Koľko len voľných tigrov môže byť
Veď to sa nedá ani predstaviť
Že všetko absolútne zmizlo
To všetko musí byť absolútne inak:
Človek tiger tráva musia ostať žiť

Lebo je ešte práve to druhé absolútno
Ktorého sa vo svojej tme svojou bolesťou už dotýkal
Že na Zemi nemôže ostať to čo videl
Na Zemi nemôže ostať:
Nič

Na jednu lásku stačia dvaja

Na jednu lásku
Nestačí byť jeden
Aj keby sa zo štvorcov stali kruhy
Na jednu lásku
Musí byť aj druhý

Na jednu lásku
Nemôže byť človek sám
Aj keby zemeguľa stála
Na jednu lásku
Stačia dvaja

Na jedného človeka
Nestačí len jeden človek
Aj keby boli ľudí bilióny
A toho jedného
Nerozdelíš dvomi

Jeden sa nedá rozdeliť
A ani stokrát vynásobiť
Jeden je vždy len jeden
Ten jeden nikdy
Nikomu nepatrí
Musí len cítiť
Že k nemu druhý patrí

Keď jeden vlastní toho jedného
To nie je spolu - to je sám a sám
To bude treba volať inak ako láska
Tým menom budú rany namočené v soli
A toho jedného soľ v jeho ranách bolí
Bolí bolí bolí

A kým tá bolesť prestane
Láska sa musí hojdať v prievane
Tak ako vietor v zatuchnutých izbách
Prievan sa v láske veľmi dobre vyzná

Len prievan môže znovu lásku urobiť
A aj tie rany sa dajú len skúsiť dať láskať do vody

Keď sa sny trbliecu na čiernej sviečke

Srdce sa ligoce
Na čiernej svieci
Keď svietia Vianoce
Pochovám veci

Pochovám väzenie
Čierne jak uhoľ
Aby som už nikdy
Z cesty neuhol

Niesol som v bublinách
Všetko čo hrialo
Aj tak to väzeniu
Furt bolo málo

Niesli ma do nebies
Moje vlastné krídla
Stále ich holili
Aj tak sa dvíham

Dvíhať sa prstami
Očami vtákov
Aby sa pán s britvou
Aspoň raz zľakol

Odpíliť hroty
Zábrany z kovu
Uveriť zvieratám
Srdcu a slovu

Neveriť ničomu
Čo ťa prekričí
Že si len vidina
Že nie si ničím

Vystúpiť do vetra
V oblohe bývať
Smiať sa a dýchať
Snívať a snívať

Keď krídla nesú nesú a nesú
Aj kameň tečie
A sny sa trbliecu
Na čiernej sviečke

Poď dám ti dážď

Urobím prievan v povetrí
S armádou vtákov odletím
Dám slnku výťah do Zeme
Opačne stúpať budeme

Zaplatím kvetom kvapkami
Stromom dlh splatím listami
Uhradím šeky púpavám
Nech kvapky jedov unavia

Do živých svetov vkročím
S armádou živých očí
To aby vyšiel zákaz umrieť
To aby život vyhlásil že bude

Aj tebe vietor preplatím
Mám nato tulácky rým
Človeku slzy odpustím
A budem plakať s ním

Poď dám ti dážď
Poď dá sa nájsť
Poď dám ti čo sa má dať
Dám ti to: Ak to chceš mať

Dve ľudské duše

Hľadal som to
V ruinách nových domov
Kde som nič nevidel
A našiel som to:
V objatí dvoch stromov

Hľadal som to
Na strechách balkónov
Ktoré nikdy nespievali
A našiel som to:
V zvonení dvoch zvonov

Hľadal som to
V knihách pokory i hriechu
A bol som ďaleko
No našiel som to:
V pohovke sĺz i smiechu

Našiel som to
V perinách dvoch ľudí
Ktorí mi pošepli
Že som to vedel:
A robil čo mal - ľúbil

Našiel som to
V podkroví na podlahe
Medzi klincami a nehou
Bolo tam napísané:
Že dvaja dokážu byť všade

Nadlho mi zmizli
V signáloch púšte
Hľadal som vodu
A našiel som ich:
Dve voňajúce ľudské duše

Mám kľúče od dverí

Napíšem tie slová napíšem do vody
Napíšem ich na hárok na hárok oblohy
Mám víchor do chrbta a vánok do dlane
Pohladím každého komu to pristane
 
Zaspievam tú báseň hviezdam a javorom
Mesiac a nebesá zas vzniknú nanovo
Nanovo sa rozbehnú solárne hodiny
A keď raz zastanú budem kúskom hliny

Nestratil som kľúče ani šnúrku k bytu
Zmenku na svetlo tú mám navždy krytú
Nosím si ju krytú od počiatku dažďom
Ktorý zmýva rany a každú bolesť každou

Nemám chuť na milosť ani na odmenu
Neprišiel som o nič z toho čo má cenu
Nestratil som nič čo by mi chýbalo
Bol som vždy akosi zvyknutý na málo

Mám kľúče do dverí
Ktoré si otváram
Otváram sám
Kto nechce neverí
Aj keď to vyzerá
Že sa len hrám

Mám kľučku od okien
Ktoré sú odkryté
Mám kľúče od vzduchu
V ňom je to vyryté
Hoci sa už zdalo
Že zhasnem na suchu

V oblohách tvojich viečok

Extra veľká dávka tvojich očí
S kúskami snov
A snehom na obočí

Extra veľká kôpka tvojich hviezd
S kúskami cieľov
A s manuálom na hľadanie ciest

Extrémne farebná zmes farieb
Nebesá s nebesami
A sny čo končievajú snami

Totálne totálny bod tvojho dotyku
V ktorom je všetko
Len bez ciest úniku

Uniknúť z neho by znamenalo jedno
Totálnu otázku:
Že človek ktorý miloval že nebol?

Kým neuveríš čo si nevidela
Kým nedovidíš do komnát kde sneží
Bude vždy nádej že zbadáš miesta
Kde som nikdy s nikým iným nežil

Ak budem musieť
Hocičomu uhnem
Len jednému sa nedá:
Kým budeš - budem

V oblohách tvojich viečok
Sa vesmír bojazlivo trasie
Zbadal tam asi niečo
Čo som dávno našiel

Taký je obraz mojej slobody
Môžeš si z neho škrtnúť
To čo sa nehodí

Pavúčie piesne

V noci sa mi podarilo
Spievať piesne pavúkom
Ráno som im spolu s vínom
Pohár smiechu ponúkol

Smiali sme sa v pavučinách
S pavúčími hviezdami
Že práve skončila zima
Mrazy tie sú za nami

Byť s pavúkmi na konečnej
Kde zastávky zastali
Pradieme siete slnečné
Hoci by sme nemali

Utkaná je biela stena
V ktorej tieseň nebýva
Čudná sieť čo oči nemá
Na smútok sa nedíva

Pavúčie piesne
Majú siete bez očí
Preto sú to piesne presné
Preto ich spev nekončí

Slnečné piesne
Spieval ich už Cyrano
Preto sú to piesne večné
Hoci končia nadránom


Vločka pávooká

Snežilo nedeľa a slnko na dlani
Zázraky sa dejú krátko po svitaní
Podoba úžasu padla mi do oka
Do okna vletela vločka pávooká

Bytosť z lavíc studeného leta
Nepočúval som ju z ďalekého sveta
Posielala správy niekomu inému
Kým som ju nestretol v okne môjho domu

Držala mi miesto v ľadových perinách
Chcela byť dvojaká: hriešna i nevinná
Spievala krídlami v studenom prievane
Že aj keď odletí že sa nič nestane

Kým bude povetrie
Kým bude na svete
Ona sa narodí
Hoci vy umriete

A ak sa vytratí
Povetrie je všade
Máte ju v osude
Ak by aj nebola - nakoniec tu bude

Banálna pravda

Veď je to jednoduché ako facka
A presnejšie než strelka kompasu
Najprv sa človek dlho tacká
Kým pochopí že zomrieť sa má na krásu

Potom sa nebude báť smrti
A nebude sa báť ani umierať
Smrť iba tých čo tŕpnu strachom škrtí
To zlého života sa treba báť

Stačí len nebyť priviazaný k veciam
Prstami dotýkať sa praveku
Byť priviazaný k vetru vtákom piesňam
Byť priviazaný k človeku

Filozof napíše tú múdrosť do kníh
Blázon ju pomenuje Božia častica
Dieťa to celé jednoducho spraví:
Človeka s leprou bozká na líca

To je tá jednotlivosť filozofa
Banálna pravda blázna
Pravda detí
Pravda všetkého
Že šťastným neurobíš seba
Kým neurobíš šťastným druhého


Už sa nič nestane

Už sa nič nestane
Nemajú mu čo vziať
Už aj tej bolesti
Má práve akurát

Už mu nič nevezmú
Láska je vec prostá
Tam kde sa ukrýva
Tam nechodí pošta

Už je vyrovnané
Čo mal dať dal
Hoci sám seba
Tak trochu okašlal

Len ak je v temnotách
Koho treba ľúbiť
Ešte svet dokáže
Obrátiť naruby

Už ho neokradnú
Už sa nič nestane
Omyly a pády
Už má spočítané

Tu máte istinu
Úroky z výnosu
Polnoc sa zdvihla

To čo má stačí mu
A trochu pátosu
A vtáčie krídla

Slúžiť dobrej veci

Spieval si pre mňa
Chorály mojich otcov
Kým som k nim dorástol
Počujem úvod koncov

Mieril si piesňami
Na nočné armády
A oni tu skandujú
Celé tri dekády

Chcel som k nim dovidieť
A stáť na tvojom pleci
Lenže sa pozerám
A na obzore: Kecy

Kecy kecy kecy kecy
Nesmierne veľa
Morálka v obehu
A zlaté teľa

Kde si kde si kde si kde si
V závratnej diaľke
S kópiou príbehu
V skrčenej obálke

Strapatý blonďák z Ostravy
Sa lepšie pozerá
A trasie nemé srdcia

Vlastníci s gala účesmi
A s kľúčmi vo dverách
Nás majú vo vreckách - mlčia

Byť dobrým človekom
A slúžiť dobrej veci
Je to tak ďaleko
Pláva to kdesi

Ostáva iba ticho básniť
Odkaliť zrak
A pošepnúť ti Láďo:
Všetko je naopak

Kým duša nezačuje spev

Keď sa to moja víla opýtala prvýkrát
Či mám už dušu na mieste a v teple
To sa ma neopýtal nikdy nikto tak
Preto som klamal: raz trochu zlé a potom svetlé

A keď sa stále pýtala či nie som smutný
Akoby všetky parky sveta spievali
Vesmír k tej duši začal nebyť krutý
Nehybná planéta sa rozkrútila pomaly

A keď sa duša dokrútila tam kde mala vždycky stáť
A prišla nato že v ríši pokoja jej nestál nikto v ceste
Že je to ľahké prestať sa tých smútkov báť
Keď dobrá víla nestojí už na tom istom mieste

Akoby išla smerom tam odkiaľ duša prišla
Tam kde sa všetky smutné smútky skrývajú
A tak tá duša drží víle všetky prsty sveta
Sveta v ktorom len dobré víly bývajú

Bremená duší
Vláčia dobré víly
Bremená víl
Budú nosiť vyliečené duše
Kto takú ľahkú bájku nechápe
Ten zo sveta víl a duší dávno ušiel

Koniec ten bájky ten musí byť správny
Víla sa duše už viac pýtať nebude
Možno tá duša bude chvíľu v smutnom území
Kým zase z diaľky nezačuje z parkov spev
Alebo jeden akord víly v prázdnej kúpeľni

Utekať opačne

Vyložiť nohy na diván
Prehŕňať vlasy
Myslieť na čokoľvek
Prevrátiť časy

Hrabať sa v čítankách
Čo píšu iní
Spomaliť divé dni
Do konca zimy

Skúsiť stoj na hlave
Pomáha ver mi
Utekať pomaly
Dobrými smermi

Ak si to povieme
Hodiny stoja
Tŕpnu im ručičky
Toho sa boja

Ak treba utekať
Tak proti vetrom
Nájsť sa dá všeličo
Ticho aj svetlo

A ak cieľ nebude
Tak sa dá nakresliť
Hoci aj kriedou
Cestou späť zistíme
Že je to jedno

Dozadu utekať
K sebe no k sebe
Vpredu je hurikán
Je to tam bledé

Opačne odlietať
So svetlom v hlave
Vpredu je roleta
Tam je to tmavé

Kláves je moja ilúzia

Ak bude treba prepadnem sa pod zem
Lenže aj tam sú pramene
Stačí byť tam kde človek nesmie
Stačí len zmazať značku pri mene

Vymazať sa dá vlastne všetko
Jediným jedným klávesom
Lenže ten kláves je len gesto
Ostávaš stále tam kde som

Tam kde sa celý priestor skrýva
Tam žiadna klávesnica neplatí
Tam sa mi všetko dobré sníva
Takže tým vyčiarknutím tým nič nestratím

Ak treba hodím kožu tigrom
Oni už vedia všetko pochopiť
A potom umyť hlavu mydlom
A nič sa neudeje dokopy

Ak som sa ocitol kde nepatrím
Tak budem inde nevadí
Som asi preto že strácam straty
Chápem už vlastné záhady

Kláves je moja ilúzia
Kláves je pokus naslepo
Aj slepý máva skvelý výhľad
A vidí aj keď svetlo nestretol

Kláves je ilúzia
Prepadnúť sa pod zem
Aj odtiaľ býva skvelý výhľad
Aj odtiaľ vlastne mávať smiem

Skúsiť sa vrátiť do verzie jedna

Človek vraj mení košele kabáty
Šminky a účesy
Nemení dušu

To asi preto aby sa nestratil
Lenže sa mýli
Má ju no hrubšiu

Človek vraj kráča hore a dopredu
Netuší že ide
Ponornou cestou

Človek je zrazu v kamennej maske
Zrkadlo nemá
Robí to mesto

Človek sa roztápa v pohári zo zlata
Aby mal všetko
Potom sa stratí

Človek sa rozhodol aby viac nesmútil
Aby viac neplakal
Robia to prachy

Človek si vymyslel že musí zablúdiť
A aj keď víťazí
Nakoniec prehrá

Človek je vidina: nádej sa volá
Keď sa jej dotýka
Má meno neha

Keď chceš byť zase vo verzii jedna
Tak mi to zakrič
Prišlo mi mávnutím že už si dvojka
Zakrič mi počkám

Tak mi to napadlo
Skúsim byť zrkadlo

Skúsiť sa vrátiť do verzie jedna
Veď o to ide
Krídla mi priviali že som tu nato
Zakrič mi prídem

Tak mi to napadlo
Skúsim byť zrkadlo

Čo keby slnko vyliezlo z tieňov

Bál som sa myšlienok
Pravdaže vlastných
Čo keby slnko raz vyliezlo z tieňov
Jak vraví básnik

Kráčal som k chiméram
Pravdaže svojim
Veď keby raz srdce vytĺkol smútok
Môj stôl tu stojí

Stojím na chodníku
S hádankou o kvete
Čo keby planéta predbehla vesmír
Budem mať prestreté

Ostávam vo dverách
Nemý na odvahu
Čo keby ich zvonku zabuchol vietor
Som stále na prahu

Toto si ma naučila
Moja milá moja milá
Nech si to vyzerá
Ako len chce ako len chce

Toto si pamätám
Nezbehnem zo sveta
Čo keď v ňom objavíš
Voľačo zlé voľačo zlé

Kde trčíš

Tak si ma našla našla celé moje meno
Vieš ho už zaspievať či iba mlčíš nemo
Ostala si stáť

Budem ti stískať tvoje roztrasené dlane
Založím niečo ako putá založím ich na ne
Aby sa báli triasť

Skúsim ťa zavrieť v doživotnom tichu
Počuješ voňať večnosť v mojom dychu
Bojíš sa báť

A tak ma radšej poprav
Alebo sa postav
Oproti mne
A stoj

A tak ma radšej oprav
Alebo ostaň
Tam kde si
Alebo budem
Tvoj

Kde trčíš
Oproti mne
Alebo v tme

Láska je odpoveď

Načo je otázka
Na odpoveď sveta
Načo je bodka
Ktorou sa končí veta

Načo je obloha
Keď obchodujú silní
Načo je krajina
Kde vládnu neomylní

Načo je začiatok
Konca nekonečna
Načo je pravda
Keď lož je pani večná

Načo sú otázky
Keď nikto nepočúva
Načo sú dobré sny
Ktoré treba zbúrať

Načo sú myšlienky
Načo sú slová
Načo je západ slnka
Keď ráno svieti znova

Načo je otázka
Čo by duša chcela
Načo je odpoveď
Na otázniky tela

Načo si človiečik
Keď odpovede nemáš
Načo sú bohovia
Keď božia tvár je nemá

Načo je vôbec otázka
Prečo má človek blúdiť:
Láska je odpoveď
Čo robí z ľudí ľudí

Jeden pánko od etiky

Raz mi jeden pánko píše
Naše piesne že sú klišé
Asi o tom tuší svoje
On je hore a ja dole

Dlho mi trčalo v hlave
Čo mi to ten vedec vravel
Myslel som už na kdekoho
Je to doktor – len od čoho?

Zdalo sa mi celkom možné
Že sa vžil do mojej kože
Asi sa mi vkradol do snov
Je to doktor - doktor od slov?

Nerozumiem nemám styky
Asi bude od etiky
Budem ho mať za svätého
Možno bude od všetkého

Sedí kdesi v komisii
Netušíme kto ho zvolil
Konšpirátor má však smolu
Keď ukáže palcom dolu

Keď ukáže palcom hore
Do morálky prší more
Potom sa už skvelo píše
Razom je svedomie čisté

Keď ukáže prstom západ
Vtedy začnem lepšie chápať
Taký pánko od etiky
Asi bude dobre krytý

Keď si dám na web reklamu
Otestujem koho klamú
Skúsim správne konšpirovať
Skúsim voliť správne slová

Stať sa dá kadekým

Chcel som byť vidinou
Stalo sa
Vidím
Chcel som byť básnikom
Stalo sa
Cítim

Chcel som byť páperím
Stalo sa
Lietam
Chcel som byť ozvenou
Stalo sa
Spievam

Chcel som byť kadečím
Stalo sa
Žijem
Chcel som ísť ďaleko
Stalo sa
Idem

Stať sa dá kadečím
Kadekým iným
Bolesť vie vyliečiť
Smútky aj zimy

Stať sa dá kadekým
Kadečím možným
Ak človek nesídli
V nepravej koži

Pán žobrák v saku

Mení si obleky
Prosí za ľudí
Aby mal naveky
Metál na hrudi

Trošku sa obzerá
Chce viac a zase
Nech sa dav vyzberá
Na kopu v kase

Vidieť ho iného
Mátohu dáku
Spod kopcov pribehol
Pán žobrák v saku

Hradný múr obsadil
Aj rovné polia
Tam kde sa posadil
Sa lepšie modlia

V saku sa vystierať
S chrbtom či bez
Raz bude nahý
Nahý jak dnes

A lásku predstierať
Kým ešte veria
Raz bude nahý
Nahý jak včera

Nebo nás počíta

Nebo nás počíta
Sme nemí
Vietor nás pochytal
Sme tiene v tieni

Trhá sa obloha
Niet kvetín
Boh kašle na boha
Sme siete v sieti

Myšlienky nebudú
Vie každý
Dostali na hubu
Sme dažďom v daždi

Človek je vidina
Sen vtáčí
Sám seba potkýna
Sme plačom v plači

Zas príde začiatok
Deň prvý
Zem zmení na blato
Sme krvou v krvi

Svet padol na hlavu
Je v strachu
Len prachy trvajú
Sme prachmi v prachu

Trvalé hodnoty
Tak ako predtým
Sme deti Golgoty
Boli sme ničím
Možno raz budeme všetkým

Plurál i solitér

Spovedám sa ti vŕba moja
Zrecykluj prosím moje viny
Aj Faust aj Mefisto sa boja
Z tela i duše zvýši kúsok hliny

Spovedám sa ti vŕba moja
Nahraď ma prosím iným dielom
Napoly dobrým mrzkým spola
Nech s mojou dušou žije telo

Spovedám sa ti vŕba moja
Všimni si prosím moju charitu
Aj prachy predsa niečo stoja
Chudák ten nemá správnu bonitu

Spovedám sa ti vŕba moja
Zrecykluj slzy mojej duše
Jej bolesti sa dlho hoja
Jej zovretie je čoraz užšie

Som navždy bosý
O svetlo prosím
Som navždy nahý
Po letoch pády

Som navždy nemý
Bledý i temný
Som kat i stvoriteľ
Plurál i solitér

Vesmír je čudný pán

Sneží mi do duše
Hlava ma klame
Z tela som ušiel
Slzy sú dlane

Sneží mi do srdca
Noc trčí v bahne
Démoni mlčia
Niečo sa stane

Sneží mi do básní
Biele sú slová
Tma kričí zhasni
Každý deň znova

Sneží späť do neba
A diabol blúzni
Biely jak krieda
Vesmír je čudný

Sneží mi do tváre
Smútku je zima
Hviezdy sú pravé
Kat katov stína

Sneží mi do očí
Svet v tom má jasno
Do nebies vkročím
Svetlo ma našlo

Vesmír je čudný pán
Podal mi všetky svoje ruky
Nedá mi umierať
A pani Zem sa preukrutne krúti

Vesmír je zvláštny tvor
Do rán mi kladie prsty skorocelu
Chcem iba trocha nehy
Raz ju vraj budem vlastniť celú

Niečo sa hojdá v povetrí a to ma trochu mýli
Niečo prapodivné sa dnes neodkladne stane
V tých vločkách dotyk múdrych bohov sídli
Spolu s tým snehom do mňa možno kúsok raja padne

Skvelý kapitál

Hospodin tuší
Čo sa dnes stane
Dnes prídu hviezdy dnes prídu hviezdy

Prehliadka duší
Čo padli pod zem
Dnes sa už brieždi dnes sa už brieždi

Nepokoj čuší
Má temné chvíle
Tak to má zostať tak to má zostať

Srdce mi búši
Dobre si žije
Veď mohlo postáť veď mohlo postáť

Hlava nebolí
Je plná slnka
Má rada svetlo má rada svetlo

Noci už boli
Bolesť je mŕtva
Všetko sa v jednej piesni stretlo

Mám skvelý kapitál
Keď stojím v nepokore
Ráno som v blate stál
A večer diabol zhorel

Mám skvelý biznis
Keď obchodujem s časom
Niekoho trýznim
Iný má s časom jasno

Najľahší na svete

Dnešok je totálny
Zajtrajšok drieme
Včerajšok začína pokorne hniť

Bolesť je nebohá
Milovať chceme
Nemyslieť nefňukať len si tak byť

Plač sa ma netýka
Len ak by vyliečil
Utopil v slzách peklo a žiaľ

Hrôza je v odpadkoch
Ach osud človečí
Tisíckrát padol tisíckrát vstal

Smútok na konečnej
Kam už nik nechodí
Už ani noc tam nepríde spať

Svetobôľ zahynul
Zlo dobru neškodí
Dobro si vybralo najkrajšiu trať

Mesiac dnes rozkvitol
Tma vliezla do zeme
Poludnie naveky ovládlo noc

Slnko sa pripilo
Radí nám dôverne
Nežobrať neprosiť nepoznať zlosť

Chcem byť jak páperie
Najľahší na svete
Deň spolu s nádejou
Kráčajú vystreté

Chcem byť jak obloha
Z oblakov nalačno piť
Len tak sa hompáľať
Lietať a dýchať lietať a žiť

Vládkyňa útekov princezná žiaľu

Hľadám ťa
Akoby si bola
Zápalka
Na hrane stola

Hľadám ťa
Akoby si chcela
Byť vo mne
Po kúskoch celá

Hľadám ťa
Akoby naslepo
Ach moja
Madona útekov

Vládkyňa útekov
Princezná žiaľu
Čas sa dnes zasekol
Konečnú hrajú

Vládkyňa únikov
Kráľovná smútkov
Vesmír dnes zanikol
Zanikol prudko

Hľadám ťa
Akoby si stála
V predpeklí
Diablov sa bála

Hľadám ťa
Akoby stratenú
Vo hviezdach
Pribitých na stenu

Vládkyňa útekov
Princezná žiaľu
Mám už len nádej
Nesmierne malú

Protekčná smrť

Smrť je vraj pani presná
Za pána tmy sa vydala
Údajne je to dáma čestná
A všetkým narovnako rozdáva

Jedinú dávku pre každého
Vraj spravodlivo nariadi
Každému so smrteľnou nehou
Ampulku s kyanidom nasadí

Ja som však zomrel asi stokrát
Hospodin mi to množstvo povolil
Aby som ožil a viac sa nebál
Boh na všetko má vlastné dôvody

Že som mu našepkával v škole
Keď ešte iba malý bôžik bol
Dostal sa k nebu ja som ostal dole
A tak som naňho skrátka zabudol

Protekčná smrť
Treba mať na ňu známosti
Protekčná smrť
Ma ešte párkrát pohostí

Protekčná smrť
Ma znova dáva dokopy
Kto zomrel raz
Nikdy a nič nepochopí

Pánboh mi šepká z výšky majestátu
Že bezo mňa by nebol tam kde je
Chystá mi preto posteľ zlatú
Som skrátka prominentom nádeje

Mám toho najvyššieho hore
Smeje sa na mňa zvrchu z oblohy
Ešte má podlžností more
Má u mňa stále veľké dlžoby

A tak si levitujem z jeho vôle
Vznášam sa v zmysle jeho zákona
Smrť nie je blaho ani bolesť
Je iba taká neutrálna madona

Sto razy umrieť je dosť dobré
Mám veľmi vplyvnú bytosť na nebi
Koľkokrát pane ešte zomriem
Exitus podľa božej potreby

Vojna duše vojna tela

Toto sa stáva každý večer
Duša i telo chcú byť večné
Ich krutá scéna ako z hororu
Neznáša mier a pokoru

A tak sa mlátia hlava nehlava
Duša a telo sprava doľava
A potom zase pekne opačne
Kým znova svitať nezačne

Toto sa deje noc čo noc
Duša aj telo chcú mať moc
Moc prosperuje iba v prítmí
A nebabre sa s nejakými citmi

Čo by si duša chcela
Buď rada že si celá
Byť na franforce rozbitá
Otŕčať k nebu kopytá

Čo ťa je telo do toho
My nie sme rovní pred bohom
Veď si len biedna kôpka kostí
Aspoň že mňa v tej kôpke hostíš

Buď rada duša skúpa
Že vo mne sídliš hlúpa
Raz skončia tvoje chvíle svetlé
Škvariť sa budeš celá v pekle

Čo to tu táraš telo trápne
Kedy ti konečne už zapne
Že bez duše si nula to mi ver
Že bezo mňa si iba biedny červ

Vojna duše vojna tela
Vojna žeravá
Hlúpe duše hlúpe telá
Každý prehráva

Smiešne telá smiešne duše
Trápni komici
Hlúpe telá hlúpe duše
Skončia v márnici

Duša i telo ešte čosi nezmyselne bľabocú
Každý chce od nebeskej brány kľúč
A všetci svätí sa im zhora milo chichocú
Duša i telo sú raz navždy navždy fuč

Díleri krásy

Na chladné pamätníky
Cintorínov Zeme
Maľujú svoje svetlé slogany
Ak vašim dávnym láskam
Zostali verše opustené
Tak dobehnite za nami

Budeme ďalej písať poéziu
Banálne jednoduché
Čarovné rýchle vety
Za vaše dávne lásky
Na čierne limuzíny
Hádžeme živé kvety

Díleri krásy
A manažéri kvetov
Takí sa rodia
Do skonania svetov

Nemožní veční
Absolútni blázni
Tak trochu zašlí
Trubadúri básní

A ak by sa aj dostavila
Škaredá hlúpa tetka s kosou
Somárske uši budú ukazovať
Cháronom funebráckym bossom

Veď budú ďalej písať poéziu
Banálne jednoduché
Čarovné rýchle vety
Za naše dávne lásky
Na mŕtve limuzíny
Vrhajú živé kvety

Kráska v meste

Nočná kráska vyrazila
Rovným krokom do mesta
A chvela sa celkom celá
Ako mladá nevesta

Minula tak trochu vlažne
Sochu štátnika
A hľadela do fontány
Ktorá nemo zaniká

Prihodila žobrákovi
Pár mincí do klobúka
A hľadela do výkladov
Čo kto pekné ponúka

Mesto je tesné
Hrá smutné
Šialené piesne

Mesto je tesné
Hrá čierne
Znudené piesne

Do klubu kde hrajú hip hop
Sa už asi nezmestí
Krúži sama do polnoci
Smutným námestím

Dobré šaty pekný účes
Nové topánky
Chvíľu ju to ťahá k džezu
Chvíľu do funky

Slušný mejkap náušnice
Parfum z Diora
Kráska menom Nespútaná
Raz víla raz potvora

Nadránom si povedala
Zajtra z mesta odíde
Nič zvláštne sa neudialo
Bezobsažný hlúpy deň

Chvela sa tu celkom celá
Zajtra pôjde z mesta von
Skúsi hľadať iné miesto
Na chvíľkový podnájom

Mesto

Bary sú zavreté
Noc práve končí
Túlam sa po gete
Svet sa mi točí

Podchody špinavé
Mesiac ma straší
Reklamy jagavé
Som o noc starší

Zhúlený taxikár
Ma vezie mestom
Noc práve zaniká
Svetelným gestom

Idem spať nadránom
Chcem inú dobu
Je zo mňa Cyrano
Z čudného rodu

Krkavce krákajú
Ja sa ich bojím
Zaspať mi nedajú
To neustojím

Mesto je čudný svet
Vecí slov a ľudí
Pred chvíľou umrelo
A znovu sa budí
A znovu sa budí

Mesto je hromada
Snov a prostitútok
Bojím sa svitania
A špinavých kútov
A špinavých kútov

Rozum a cit

Som v bode nula v súkromnom Greenwichi
Neviem kto som asi som všeličím
Raz kreslím priamky a inokedy kruhy
Myslím na jedného a odchádzam s druhým

Jeden mi vraví zostaň druhý kričí zmizni
Jeden je čistý druhý je v koši pri bielizni
Jeden je opitý druhý má jasnú hlavu
Jeden je živý ten druhý čaká na popravu

Rozum a cit sú moji dvaja páni
Obaja poctiví obaja šlendriáni
Rozum a cit sú moje zrkadlové tváre
Obidvom slúžim obidvom miznem v dave

Rozum a cit sú moje dve tváre
Obidve nejasné obidve popolavé
Rozum a cit sú moji prísediaci
Obaja v okovách a voľní ako vtáci

Jeden ma portrétuje druhý vymazáva
Jeden je poetický druhý jasná hlava
Tí dvaja páni ma raz pochovajú
Tí dvaja mi raz rozhrešenie dajú

Jeden sa potáca druhý sa tvári sladko
S jedným to škrípe s druhým to ide hladko
Jeden mi dáva všetko druhý iba zvyšky
Jeden je pôžitkár a druhý asketický

Som v bode nula v súkromnom Greenwichi
Neviem kto som asi som všeličím
Raz kreslím krivky a inokedy štvorce
Raz mávam jasno a raz sa len tak mocem

Keď budem umierať

Keď budem umierať
Zastavte prosím čas
Nech si to vychutnám
Veď smrť je iba raz

Keď priblíži sa koniec
Nech príde za mnou kňaz
Len nech je celý v bielom
Dobré je umrieť včas

Keď dohodnem sa s nebom
Či si mám zobrať pas
A či mi dajú vízum
A kde to nebo nájsť

Keď spočítam si presne
Koľko som prežil krás
Odídem asi celkom rád
Veď krása je len v nás

Nechodím po žobraní
Chcem iba skromný dar
Čítajte z mojich dlaní
Je na nich moja tvár

Modrý pavúk

Odomkol som ťa pávím perím
Blúdim po tvojich nahotách
Privlastnil som si tvoje pery
Si moja malá krehká prostota

Odomkol som ťa pierkom páva
Túlam sa v tvojich samotách
Privlastnil som si všetky práva
Raz navždy som ťa v sebe zamotal

Som modrý pavúk
A pletiem siete z tvojich snov a tieňov
Som modrý pavúk
A pletiem si ťa s vlastnou bielou stenou

Som modrý pavúk
A pletiem siete z tvojich výkrikov a vzdychov
Som modrý pavúk
A pletiem si ťa s vlastnou chladnou pýchou

Odomkol som ťa modrým perom
Hojdám sa v rytme tvojho bigbítu
Privlastnil som si tvoje telo
Už ťa mám do pavučín prišitú

Noc a ráno

Dávaš mi silu znamení
Znamení mieru
Vlastním ťa celú na zemi
Naozaj celú

Pískaš mi zabudnuté hity
Od pána Bacha
Môj obraz v tebe ukrytý
Potme ťa máta

Klameš ma nehou dotyku
So srdcom v piesku
Ideme k hviezdam potichu
Poznáme cestu

Kuchárka polnoc varí nočné svetlo
Ráno sa rosy opýta
Čo sa to v jednom bode stretlo
Prečo si na mol opitá

Palác modlitieb

Desiatky rokov stovky dní
Ja mrznem nahý v predsieni
Do hlavných izieb ma nik nevolá
Trčím tu ako živá mŕtvola

Tisícky súvetí a milióny viet
Nepoznám niečo ako svet
Poznám len prítmie predizieb
Slnka a tepla tých tu niet

Hromady písmen a miliardy slov
Keby som v krajšej piesni bol
Keby tu aspoň jeden človek stál
Tak ako ja sa smrti bál

Milión živých a všetci nad hrobom
Mocú sa medzi zlom a zlom
Len jeden víťaz vagón obetí
A nad tým všetkým slnko nesvieti

To iba v paláci modlitieb je deň
Ružovú ilúziu vidieť smiem
V paláci múdrych ľudí byť
Nato sa musím znova narodiť
Nato sa musím nový narodiť

Balada pre ľudí

Hovorím preboha
Sloboda nebohá
Hovorím prekrista
Nádej je neistá

Hovorím kričím
Čo ak som ničím
Hovorím stačí
Zimou sa vláčiť

Bola si nežná
Býval som rád
Ach láska bežná
Chcem ťa zas mať

Bola si krehká
Svet sa mi páčil
Býva to zriedka
Mať osud vtáčí

Znova ťa stretať
Hovoriť lietať
Nevedno kam
Cieľ trčí sám

Hovorím čuším
Žiť ešte musím
Mrmlem si etudy
Baladu pre ľudí

Zbytočná báseň hriešneho básnika

Všetko je napoly
Jedna vec je celá
Kým sa pravda bojí
Nepravda je smelá

Človek sa potkýna
Než dokríva k raju
Kým sviečka zhasína
Konečnú zahrajú

Posledná pieseň
Hriešnikov budí
Konečné pokánie
Posledných ľudí

Zbytočná báseň
Hriešneho básnika
O čistote káže
Špinavo zaniká

Pravda je pomalá
Nepravda rýchla
Kým pravda skonala
Lož hlasito dýcha

Všetko je napoly
Len jedno je celé
Čo v srdci zabolí
Rozpadne sa v tele

Odrazu dievča nebolíš

Záhadnou poštou sa mi vraciaš
Otázka rozchodov je zrazu preč
Týždeň čo týždeň si stále krajšia
Odrazu nebolíš hoci už smieš

Malátna pieseň mi v krku leží
Nevládzem spievať mám ťa rád
Nechápem nechápeš o čo tu beží
Prítulná veta chcem ťa mať

Ostávaš so mnou myslím že verím
Zdá sa to jasné jak boží súd
O dobré o zlé sa s tebou delím
Prosím ťa dievča prosím buď

Všetko je zrazu priezračne čisté
Miluješ milujem tak sa mi zdá
Obaja máme panenskú myseľ
Najprv mám teba a ty zas mňa

Vojnová sekera je dávno v zemi
Bozkám ti tvár ba i tvoj tieň
Láskou sa dievča všetko mení
Kde bola noc tam vládne deň

Nachádzam nachádzaš
Cesty sú priame
Nevzdávam nevzdávaš
Preto sa máme

Nepadám nepadáš
Držím ťa v hlave
Pre mňa i pre teba
Cesty sú pravé

Buď vôľa naša
Buď milá buď
Buď vôľa naša
Buď milá buď

Ľuďom sa asi veriť neoplatí

Horíme mokrí v daždi
Mokneme v ohni navždy
Krátime cesty obchádzkami
A v davoch ľudí sme tak sami

Každý z nás kráča iným smerom
Aj boh je vlastne ľudským dielom
V otázkach viery sme tak trochu vlažní
Nad nami trónia usmievaví blázni

Ľuďom sa asi veriť neoplatí
Nech sú aj bieli čierni zlatí
Ľuďom sa asi veriť nesmie
Pravdivé sú len detské piesne

Aj to len niektoré a málo
Aj to len niektoré a málo...

Ľuďom sa skrátka veriť nedá
Prečo len vládne tma a bieda
Ľudia sa vždycky budú klaňať moci
A budú hlúpi ľúbiť farbu noci

Hoci len niektorí a menej
Hoci len niektorí a menej...

Len ak by zvíťazilo svetlo
Keby tak všetko čierne zmietlo
Iba ak víťazmi raz budú malí
A veľké celebrity slnko spáli

Nejaký Ahasver po krajine blúdi

Voľačo malebné
Ma pred svitaním budí
Nejaký pasažier
Zo zeme opustených ľudí

Akési farebné
I čiernobiele kruhy
Dajaký Ahasver
V pustatinách blúdi

Nejaký stratený
Pocestný sa krúti
Hocaký stratenec
Do nebies sa rúti

Akési úsmevné
Historické bludy
A ľudský tribunál
Vynáša božie súdy

Tajomný blúdiaci
Podivný Ahasver
Kľačí na kolenách
A nepozná smer
A nepozná cieľ

Nemyslím nemilujem nespím

Budím sa vstávam
Samotný som
Milenky zháňam
Závidím psom

Dvíham sa nadránom
Nijaký sen
Zanikol pradávno
Nespím len bdiem

Musím zas kráčať
Nevidím kam
Musím zas začať
Začínať sám

Tuším som niekto
Netuším kto
Tuším som niečo
Netuším čo

Nemyslím nemilujem nespím
Bože môj zhreš
Buď aspoň na chvíľočku slepý
To hádam smieš

Nemyslím nemilujem nesním
Bože môj bože
Buď aspoň na minútku hriešny
Lásku mi zožeň

Miluj ma každý párny deň

Kým príde milá domov z flámu
Budem si čítať Hrabala
Z magickej gule budem veštiť
S kým sa to včera vyspala

Kým príde milá domov z flámu
Budem si púšťať Wagnera
V tajomných mestách budem blúdiť
So mnou sa vyspať nechcela

Kým príde milá domov z flámu
Budem si lúštiť Dylana
V puknutom srdci budem pátrať
Prečo je láska bezcenná

Kým príde milá domov z flámu
Budem si spievať Lennona
A z čiernej kávy budem hádať
Kam tečie rieka ponorná

Miluj ma dievča
Každý párny deň
Zbožňuj ma dievča
Bez teba som tieň

Láskaj ma dievča
Každú párnu noc
Stískaj ma dievča
Chýba mi tvoja moc

Farebný svet

Keď stúpam nahor
Je mi milo
Plaču a smútku
Odzvonilo

Keď letím nahor
Je mi skvelo
Veď nebo práve
Dohrmelo

Keď letím hore
Mám sa dobre
A babrák smútok
V pekle žobre

Keď letím hore
Cítim teplo
Všetko sa v jednej
Piesni stretlo

Svet je dnes ružový
Má farbu tulipánov
Svet je dnes ružový
Zvládnem ho ľavou zadnou

Svet je dnes farebný
Svieti mi do myšlienok
Svet je dnes farebný
Zabíja moje temno

Keď mierim hore
Svieti svetlo
Všetko sa v jednej
Láske stretlo

Čo mi to šepkáš bože

Niekto je dobrák
Niekto je zlosyn
Jeden je žobrák
Chodieva bosý

Jeden sa usmieva
A druhý plače
Niekoho bolieva
Že dobro našiel

Niekto je do čierna
Niekto je modrý
Lož býva nesmierna
A pravda horí

Jeden je mrazivý
A druhý páli
Niekto je vysoký
A niekto malý

Niekto je škaredý
A niekto krásny
Jeden je stvorený
Na život v básni

Jeden je fašista
Druhý je čistý
Pravda je neistá
Hakenkreuz istý

Čo mi to šepkáš bože
Prečo to nekričíš hlasno
Že sa mám modliť čože
Počúvaj bože nemám v tom jasno

Čo mi to šepkáš zhora
Prečo si dávaš na čas
Veď si jak nočná mora
Počúvaj bože a hovor nahlas

Prehrávam k.o.

Nechcem sa spovedať
Kňaza sa bojím
Nechcem ho potešiť
Debaklom svojím

Neviem mu povedať
Pane ja končím
Bojím sa neklamať
Tak klopím oči

Idem dnes skratkami
Páni som v čele
Idem dnes do cieľa
Netuším kde je

Stále som na hrane
Kĺžem sa nadol
Dávno som zablúdil
Na hubu padol

Prehrávam k.o.
Kňazi ma strašia
Prehrávam áno
Boha som naštval

Prehrávam k.o.
Kňazi ma plašia
Prehrávam áno
Boh na mňa kašlal

Plagiátor Mesiac

Vraciam sa v noci domov z flámu
Rozbitá posteľ na mňa huláka:
Dnes tu mám plno - chlap jak sekera

Nuž jednoducho kašlem na tú dámu
Mal som ju z čistej lásky
Už ju nemám - letná nevera

Sám tupo sedím na chodníku
Ešteže promile mi neklesá
Opito hľadím smerom hore
A vrčím k nemým nebesiam:

Počúvaj plagiátor Mesiac
Však ani nemáš vlastné znamenie
Takých sa nájde vyhasnutých
Čo kradnú cudzie žiarenie

No satelit mi vraví tichým hlasom:
Viem ozajstných hviezd je kopa
Veď žiaril by som vlastným jasom
Keby som toľko neslopal

Dobrá planéta

Istého času páni zhora
Dávkovali bolesť
A ona stála zakríknuto
Kdesi na rohu

A tony zla čo ľudia
Nevládali uniesť
Si pozbierala
Do útleho batohu

Odvtedy pácha iba dobro
A ľuďom prahy zametá
Odvtedy hovorí jej každý
Dobrá planéta

Len ja som ostal
Trčať osamelý
Kríženec lásky
A pôžitkársky kat

Nesmierne trpko
Som si zvykol
Že ju už nikdy
Nebudem môcť mať

Odpísaný inventár

Lákať ženy na motýle
To sa dnes už nenosí
Občas prídu také chvíle
Potrebuješ kohosi

Vábiť ženy na lyriku
Také sa dnes neráta
Poézia mlčí v kriku
Platonicky zodratá

Baliť ženy kyticami
Odpísaný inventár
Alchymisti zostavili
Milenecký šlabikár

Kvalitnú lásku na počkanie
S donáškou do bytu
Kvalitnú lásku na počkanie
Vec ponuky a dopytu

Žil jeden človek

Žil jeden chlapík krotká duša
Život ho všelijako skúšal
V izbe mal gramofón a páva
Žil jeden človek duša hravá

Pustil si škrípajúcu platňu
Rozsvietil malú lampu matnú
Tancoval čarovne a dlho
Až kým mu svetlo neubudlo

Žil jeden človek obraz z neba
Mal iba páva gramofón a seba
Bol taký nenormálne čistý
Vždy iný a predsa vždy ten istý

Vždy iný ako pávie perá
A taký istý ako včera
Žil jeden chlapík božie telo
Až kým sa celkom nezotmelo

Do tmy sa rúti jeho čisté telo
Do tmy sa rúti hoci nezomrelo
Do tmy sa rúti jeho čistá duša
To iba nás špinavých tak skúša

Muž s vôňou vanilky

Uprostred parku na námestí
Rozložil svoje prapodivné kino
Gitaru futrál pár mincí
A biele ošarpané pianíno

Na jeho klavíri sa smiala
Sadrová soška pána Beethovena
A ty si bola jeho pieseň jeho melódia
Chvíľu si bola jeho žena

Voňal vanilkou a dymom
Voňal tabakom a ovocím
Dodnes nevieš jeho meno
Nevieš či bol skutočný

Poznal dva akordy a čítal
Ťažké verše o tichu a o pokore
Kým si ho stihla ľúbiť
Zostala z neho malá bodka na obzore

Taká milá noc

Mne sa to zdá dobré keď si líznutá
Potácaš sa k spálni nič sa nepýtam
Zdá sa mi to nežné keď si v podväzkoch
Noc je vyrátaná na chlp pre nás dvoch

Pripadá mi chutné že si v klobúku
Obhrýzaš si nechty ležíš na bruchu
Je to fantastické že si aká si
Prehýbaš sa v páse strúhaš grimasy

Padáš do mňa milá padáš láskavo
Krásne nacenganá krásne ťarbavo
Ráno také isté aké bývali
Čo sme to dnes v noci milá stvárali

Písali sme básne telom na telo
Chvíľu primŕzalo chvíľu horelo
Padala si do mňa nežne láskavo
Krásne nacenganá krásne ťarbavo

Ak nebudeš zajtra znovu naliata
Skúsime to zasa moja strapatá
Skúsime to opäť celkom načisto
Dôjdi moja milá dôjdi naisto

Spadni do mňa drahá spadni láskavo
Krásne vyjasnená krásne maznavo
Opäť z teba milá celkom zošaliem
Nebudeme vnímať noc ráno či deň

Titanik svet

Keď ústa malých pajácov
Mľaskajú veľké pojmy