Moravo srdce mé

(Srdce mé rozpůlené Země, Valašské Klobouky, 24.2.2024)

Moravo má: mé Slunce
Mé těkavé Srdce
I mírná plná ňadra mé
Rozpůlené Země

Kde duše má laskavá
A celá rozechvělá
Se kdysi v dávnověku vnořila
Do skořápky těla

Vlídný posvátný můj kraji
Měkký jak pírko ptačí
I tvé něžné písně skřivánčí
Jejíž hlasu je řev jestřábí
Zcela nepodoben
Kraj do hadího světa neponořen:
Kraj můj nikdy neporoben
Jako tvé opojné vinné révy kořen

Zde zrak můj
Nádheru oblak spatřil
I pozdější zpěv tvého sklípku
Zde taky v Novém Věku ulehnu
A sklípek tvůj jak mámino lůně
Bylo mou kolébkou a pramenem
Stane se i mým konejšivým hrobem

Moravo má: mé Slunce
Mé těkavé Srdce
I mírná plná ňadra mé
Rozpůlené Země

Z predpeklia do nebies
(Svidník, 13.1.2024)

Stával som pri bránach diabla
V predpeklí horel
V bdení i snení

Tak si ma ukul a ošľahal
Čertisko pahltné
Som tebou šľachtený

Korbáče jazyky ohne
Šľahali neraz
Do mojich vtelení

Nevyšlo kamarát
Hoci si nespal
A makal na tri smeny

Pozri sa rohatý dobre
Pozri sa teraz
Kde sídli Človek

Počúvaj dobre ty
Čo si chcel spáliť Gáiu
Žlčou a bodákmi:

Kľúč od nebeskej brány
Nebeský kováč ukul
Len pre Človeka

Po dobe líšky zradnej
Vesmír znovu utkal
Epochu Vlka

Vibrujúca Zem bude kmitať
V pokojných vlnách
Vesmírneho ticha

A ty čo si chcel spáliť dni
Pre vládu noci – skončíš:
Vo vlastnej pekelnej vyhni

V Novom svete sa nezobudíš
Iba ho na okamih zočíš:
Svet dobrých ľudí

...ani šesť bodákov nezdolá jedno bijúce slovanské srdce...

Odišiel ako žil

(Svidník 30.12.2023)

Keď odpustil všetkým
Čo kmásali mu dušu
Čo spravili si z neho rohožku
Aby nevniesli do izieb svoju špinu

Keď pochopia všetci tí
Ktorým dával svoje srdce
Silu lásky s ktorou ich opustil
Tým poďakuje že dokázal byť čistý

Tak ako v samote vie nebyť sám
A v jeho duši má miesto
Každý

Tak ako vedel dávať milovať
Tak dokázal aj odísť
Natrvalo

A pre tých čo sú schopní ľúbiť
Pre tých tu dokáže byť
Navždy

Slzy smútku slzy šťastia
(Svidník, 29.12.2023)

Slzy bolesti som skoro všetky
Vyplakal do vankúša
Do pierok bielych
Už sa o nemožné nepokúšam

Od vekov vkladám srdce do piesní
A tajne verím
Že ich máš v ušiach
Že k tvojmu srdcu doleteli

Poslednú slzu smútku som vyronil
Vesmír zastal
Čaká a ja čakám s ním
Už iba na nemožné

Že naše srdcia budú spolu zvoniť
V objatí stáť
A naše oči budú roniť:
Slzy šťastia

Ďakujem mama
(Svidník, 24.12.2023)

Ako to mami
Že som bol schopný dospieť sem
Že dokážem mami žiť bez nej

Bez tej
Na ktorú som celý život čakal

Ako to mami
Že som zvládol vždy vstať a ísť do dní
Aj bez záblesku na konci tmy

Bez lásky
Ktorú som od počiatku hľadal

Ďakujem mama
Že si mi tú lásku a to svetlo dala:
Rovno doprostred mňa

Wiem, że nie wrócisz   ►

Deťom Gazy
(Pri piesni Czeslawa Niemena, Svidník, 17.11.2023) 

"Hymna sveta" v podaní génia  svetovej hudby s veľkým slovanským srdcom   ►

Viem Tvoja pieseň nezmäkčí kameň
Tým čo im nehybný visí v hrudi
A žilami im prúdi
Krv mŕtvych stvoreniatok
(...a honosia sa krvou modrou)

Viem tvoj hlas nerozkmitá bubienky
Tých čo imitujú súcit
A deň plaču umierajúcich:
Je ich milostný sviatok
(...a slúžia norám škriatkov)

Viem tvoje slová neprijmú antény
Palácových prijímačov
Falošných hradných hráčov
Srdečný tlkot piesne nie je ich
(...chytajú iba signály z hlbín tmy)

Vietor tej piesne nepohne účesmi
Dvorných stajlovaných bábok
Kostýmy neodhodia nabok
Budú ich musieť deti vyzliecť z nich
(...a nechať nahých stáť v podhradí)

Tvoja pieseň však nepatrí im
Maškarám v palácoch
A nositeľom skazy
Tvoja pieseň patrí
Nevinným deťom Gazy
Nevinným deťom Gazy

Darcom srdca

(Svidník, 12.10.2023)

 

Vráskavé dlane liečiteľov

Hladia detské tváre

Na líca kladú prastaré

Zrkadlá z dúhy  z kvetov

 

Z vráskavých dlaní zelinkárov

Svit dávnych bylín svieti

Na zemeguľu keď sa vraští

Jak maják záchranárov

 

Vypúšťam do vetra

Melódiu pre bosého starca

Vypúšťam do vzduchu

Spev darcom svojho srdca

Darcom vlastného srdca

 

Aj krištáľovým očiam neviniatok

K ich belasým dúhovkám nech letí

Každý deň bude vtáčí sviatok

Pre tých čo držia os tejto planéty

Ďakujem Otec

(Kapišová, 17.3.2023)

 

Obaja sme boli malí Otec

Tak si ma vždy zobral na koňa

Aby som lepšie na svet videl

A z výšky jeho krásu poznal

 

Ďakujem Otec

Malý iba vzrastom

Chcem sa Ti pokloniť

Že si ma celé detstvo

Nosil na koni

 

Dnes keď som trochu povyrástol

Na prahu staroby som ako dieťa

No vďaka detským jazdám na pleciach

Vidím lepšie ponad temno tohto sveta

 

Posielam Ti poklonu tam hore

A ak by sa Ti chcelo zídi dole

Veď pre mňa si nikdy neskonal

Príď malý Veľký Otec:

Zoberiem Ťa na koňa

 

Slzy času

(Bárka prevozníka, pri Ondave, 16.3.2023)

 

Rozdávam čerstvý čas a jarnú nehu

Ľuďom čo stoja na odžitom brehu

Do bárky prevozníka som sa zniesol

Sedím v nej sám no osamelý nie som

 

Taký je večný údel prevozníka

Budík mu neprestáva tikať

Platia mu iba lacnými mincami

A niektorí aj pieskovými vrecami

 

Bárka prevozníka čaká

Či svitá alebo sa zmráka

Loďka prevozníka tu stojí

Pre toho kto sa prúdu rieky bojí

 

V pútnickej tanistre môjho času

Vláčim snáď bezodnú čašu

Keď som si zotrel slzy včerajška

Zas môžem ľudí previezť do zajtra

Zas vládzem dobrých ľudí previezť do zajtra

 

Neručím všetkým ktorí prídu

Som iba prevádzač a strážca okamihu

Tá moje rieka nosí meno Ondava

Kvapky času z večnosti mi podáva

Tečúce slzy času beriem do dlaní a rozdávam

Pri sovom prameni

(Ranný dúšok slobody, 12.3.2023)

 

Naberám z prameňa

Dúšky čistej vody

Je kúsok odo mňa

Nazval som ho soví

 

Dám z neho každému

Nech sa ním napojí

No nie som honelník

Či lovec surový

 

Každého poláskam

Na lásku nalákam

Lenže svoj pramienok

Si človek slobodný

Musí nájsť sám

 

V posteli s dušou

(Po splne, 9.3.2023)

 

Príbytok samotára

Som si krištáľovo upratal

Už iba nežne čechrím čisté perie

 

Až mi tu vkĺzlo do perín

S úsmevom zvodným

Necudne koketné nahé prímerie

 

Dáva mi jemnú masáž

Óm... tantrickú zdá sa

Kým vonku pália z diel a pušiek

 

Ach aké usínanie sladké

V ľahulinkej vate

Pokojnej vlastnej starej duše

 

Všetko je dneska úplné

V posteli s neodetou dušou

Mesiac i my tu máme siestu po splne

Som milionár

(Svidník, 1.3.2023)

 

Keď už viac nevlastníš

Nič iba ticho

Už viacej necítiš

Bolesti vzlykov

 

Nedá sa oňho prísť

Mlčí a nezaniká

Majetok obrovský

Vlastníctvo ticha

 

Keď už viac nemáš

Nič iba seba

Vtedy to pochopíš:

Že máš čo treba

 

Nedá sa oňho prísť

Nulová bieda

Majetok obrovský:

Vlastníctvo seba

 

Keď už viac nechytáš

Nič iba vietor

Vtedy sa prebudíš:

Máš vlastne všetko

 

Fantastický biznis

Nedá sa oňho prísť

Vietor ten nestratíš

Vzduchu sa nezmocníš

 

Už som ich stretol

Vzduch seba ticho

Zem vánok víchor

S perfektnou bonitou:

 

Bez prachov bez čipov

Bez čiarových kódov

Vesmír mi zhodil dar

Som milionár