Moravo srdce mé
(Srdce mé rozpůlené Země, Valašské Klobouky, 24.2.2024)
Moravo má: mé Slunce
Mé těkavé Srdce
I mírná plná ňadra mé
Rozpůlené Země
Kde duše má laskavá
A celá rozechvělá
Se kdysi v dávnověku vnořila
Do skořápky těla
Vlídný posvátný můj kraji
Měkký jak pírko ptačí
I tvé něžné písně skřivánčí
Jejíž hlasu je řev jestřábí
Zcela nepodoben
Kraj do hadího světa neponořen:
Kraj můj nikdy neporoben
Jako tvé opojné vinné révy kořen
Zde zrak můj
Nádheru oblak spatřil
I pozdější zpěv tvého sklípku
Zde taky v Novém Věku ulehnu
A sklípek tvůj jak mámino lůně
Bylo mou kolébkou a pramenem
Stane se i mým konejšivým hrobem
Moravo má: mé Slunce
Mé těkavé Srdce
I mírná plná ňadra mé
Rozpůlené Země
Z predpeklia do nebies
(Svidník, 13.1.2024)
Stával som pri bránach diabla
V predpeklí horel
V bdení i snení
Tak si ma ukul a ošľahal
Čertisko pahltné
Som tebou šľachtený
Korbáče jazyky ohne
Šľahali neraz
Do mojich vtelení
Nevyšlo kamarát
Hoci si nespal
A makal na tri smeny
Pozri sa rohatý dobre
Pozri sa teraz
Kde sídli Človek
Počúvaj dobre ty
Čo si chcel spáliť Gáiu
Žlčou a bodákmi:
Kľúč od nebeskej brány
Nebeský kováč ukul
Len pre Človeka
Po dobe líšky zradnej
Vesmír znovu utkal
Epochu Vlka
Vibrujúca Zem bude kmitať
V pokojných vlnách
Vesmírneho ticha
A ty čo si chcel spáliť dni
Pre vládu noci – skončíš:
Vo vlastnej pekelnej vyhni
V Novom svete sa nezobudíš
Iba ho na okamih zočíš:
Svet dobrých ľudí
Odišiel ako žil
(Svidník 30.12.2023)
Keď odpustil všetkým
Čo kmásali mu dušu
Čo spravili si z neho rohožku
Aby nevniesli do izieb svoju špinu
Keď pochopia všetci tí
Ktorým dával svoje srdce
Silu lásky s ktorou ich opustil
Tým poďakuje že dokázal byť čistý
Tak ako v samote vie nebyť sám
A v jeho duši má miesto
Každý
Tak ako vedel dávať milovať
Tak dokázal aj odísť
Natrvalo
A pre tých čo sú schopní ľúbiť
Pre tých tu dokáže byť
Navždy
Ďakujem mama
(Svidník, 24.12.2023)
Ako to mami
Že som bol schopný dospieť sem
Že dokážem mami žiť bez nej
Bez tej
Na ktorú som celý život čakal
Ako to mami
Že som zvládol vždy vstať a ísť do dní
Aj bez záblesku na konci tmy
Bez lásky
Ktorú som od počiatku hľadal
Ďakujem mama
Že si mi tú lásku a to svetlo dala:
Rovno doprostred mňa
Deťom Gazy
(Pri piesni Czeslawa Niemena, Svidník, 17.11.2023)
"Hymna sveta" v podaní génia svetovej hudby s veľkým slovanským srdcom ►
Viem Tvoja pieseň nezmäkčí kameň
Tým čo im nehybný visí v hrudi
A žilami im prúdi
Krv mŕtvych stvoreniatok
(...a honosia sa krvou modrou)
Viem tvoj hlas nerozkmitá bubienky
Tých čo imitujú súcit
A deň plaču umierajúcich:
Je ich milostný sviatok
(...a slúžia norám škriatkov)
Viem tvoje slová neprijmú antény
Palácových prijímačov
Falošných hradných hráčov
Srdečný tlkot piesne nie je ich
(...chytajú iba signály z hlbín tmy)
Vietor tej piesne nepohne účesmi
Dvorných stajlovaných bábok
Kostýmy neodhodia nabok
Budú ich musieť deti vyzliecť z nich
(...a nechať nahých stáť v podhradí)
Tvoja pieseň však nepatrí im
Maškarám v palácoch
A nositeľom skazy
Tvoja pieseň patrí
Nevinným deťom Gazy
Nevinným deťom Gazy
Darcom
srdca
(Svidník, 12.10.2023)
Vráskavé dlane liečiteľov
Hladia detské tváre
Na líca kladú prastaré
Zrkadlá z dúhy z kvetov
Z vráskavých dlaní zelinkárov
Svit dávnych bylín svieti
Na zemeguľu keď sa vraští
Jak maják záchranárov
Vypúšťam do vetra
Melódiu pre bosého starca
Vypúšťam do vzduchu
Spev darcom svojho srdca
Darcom vlastného srdca
Aj krištáľovým očiam neviniatok
K ich belasým dúhovkám nech letí
Každý deň bude vtáčí sviatok
Pre tých čo držia os tejto planéty
Ďakujem Otec
(Kapišová, 17.3.2023)
Obaja sme boli malí Otec
Tak si ma vždy zobral na koňa
Aby som lepšie na svet videl
A z výšky jeho krásu poznal
Ďakujem Otec
Malý iba vzrastom
Chcem sa Ti pokloniť
Že si ma celé detstvo
Nosil na koni
Dnes keď som trochu povyrástol
Na prahu staroby som ako dieťa
No vďaka detským jazdám na pleciach
Vidím lepšie ponad temno tohto sveta
Posielam Ti poklonu tam hore
A ak by sa Ti chcelo zídi dole
Veď pre mňa si nikdy neskonal
Príď malý Veľký Otec:
Zoberiem Ťa na koňa
Slzy času
(Bárka prevozníka, pri Ondave, 16.3.2023)
Rozdávam čerstvý čas a jarnú nehu
Ľuďom čo stoja na odžitom brehu
Do bárky prevozníka som sa zniesol
Sedím v nej sám no osamelý nie som
Taký je večný údel prevozníka
Budík mu neprestáva tikať
Platia mu iba lacnými mincami
A niektorí aj pieskovými vrecami
Bárka prevozníka čaká
Či svitá alebo sa zmráka
Loďka prevozníka tu stojí
Pre toho kto sa prúdu rieky bojí
V pútnickej tanistre môjho času
Vláčim snáď bezodnú čašu
Keď som si zotrel slzy včerajška
Zas môžem ľudí previezť do zajtra
Zas vládzem dobrých ľudí previezť do zajtra
Neručím všetkým ktorí prídu
Som iba prevádzač a strážca okamihu
Tá moje rieka nosí meno Ondava
Kvapky času z večnosti mi podáva
Tečúce slzy času beriem do dlaní a rozdávam
Pri sovom prameni
(Ranný dúšok slobody, 12.3.2023)
Naberám z prameňa
Dúšky čistej vody
Je kúsok odo mňa
Nazval som ho soví
Dám z neho každému
Nech sa ním napojí
No nie som honelník
Či lovec surový
Každého poláskam
Na lásku nalákam
Lenže svoj pramienok
Si človek slobodný
Musí nájsť sám
V posteli s dušou
(Po splne, 9.3.2023)
Príbytok samotára
Som si krištáľovo upratal
Už iba nežne čechrím čisté perie
Až mi tu vkĺzlo do perín
S úsmevom zvodným
Necudne koketné nahé prímerie
Dáva mi jemnú masáž
Óm... tantrickú zdá sa
Kým vonku pália z diel a pušiek
Ach aké usínanie sladké
V ľahulinkej vate
Pokojnej vlastnej starej duše
Všetko je dneska úplné
V posteli s neodetou dušou
Mesiac i my tu máme siestu po splne
Som milionár
(Svidník, 1.3.2023)
Keď už viac nevlastníš
Nič iba ticho
Už viacej necítiš
Bolesti vzlykov
Nedá sa oňho prísť
Mlčí a nezaniká
Majetok obrovský
Vlastníctvo ticha
Keď už viac nemáš
Nič iba seba
Vtedy to pochopíš:
Že máš čo treba
Nedá sa oňho prísť
Nulová bieda
Majetok obrovský:
Vlastníctvo seba
Keď už viac nechytáš
Nič iba vietor
Vtedy sa prebudíš:
Máš vlastne všetko
Fantastický biznis
Nedá sa oňho prísť
Vietor ten nestratíš
Vzduchu sa nezmocníš
Už som ich stretol
Vzduch seba ticho
Zem vánok víchor
S perfektnou bonitou:
Bez prachov bez čipov
Bez čiarových kódov
Vesmír mi zhodil dar
Som milionár
Svidník 1794
08901 SVIDNÍK